Milovník krajiny nemusí byť fotografom ale fotograf – krajinár – musí mať rád prírodu. Skutočné prežívanie radosti z krajiny a jej krásy môže byť len prežívanie bezprostredné. Priamo na mieste. Kto pozná, chápe, cítí a dá sa unášať dynamikou prírody, ten dobre vie, čo pre neho znamená vlniace sa obilie, modrasté siluety hôr, poskakujúce potoky, biele oblaky na modrej oblohe. Fotografia síce nemôže celkom nahradiť toto bezprostredné prežívanie (chýba, zvuk, pohyb, priestor), ale prebúdza vzpomienky, vytvára podobné predstavy. Kto neprežil tieto harmonické chvíle v krajine, tomu krajinárska fotografia veľa nepovie. Pre toho nebude viac ako len pekným obrázkom.
Príroda, krajina je dynamická — fotografia statická. Fotograf krajiny sa preto musí snažiť aby vystihol počas 1 / 100 sekundy charakter krajiny, aby symbolizoval jej život.
Fotografia krajiny musí vyžarovať ľudskosť. Je to sociálny výtvor – je robená človekom pre človeka.Fotograf musí preto v sebe spájať nielen cit pre krásu a mať umenie ho aj vyjadriť ale mal by zachytiť krásu aj pre ostatných.Napríklad pre tých ktorí nepôjdu nikdy na vrchol Gerlachu alebo nebudú pozorovať ranné hmly vo fatranských dolinách.